Rímskokatolícky Farský kostol sv. Mikuláša je najstaršou zachovanou stavbou mesta Stará Ľubovňa. Bol postavený koncom 13. storočia, pravdepodobne okolo roku 1280. Kostol je trojloďovou stavbou s predstavanou vežou a svätyňou. V 14. storočí získal kostol maliarsku výzdobu v podobe pravých fresiek, ktoré sú zachované na severnej stene svätyne a vo víťaznom oblúku. Fresky zobrazujú Pašiový cyklus. Na víťaznom oblúku sú polpostavy starozákonných prorokov a kráľov. V roku 1604 členovia Bratstva sv. Anny postavili Kaplnku sv. Anny, dnešný Oltár sv. Kríža. Okolo polovice 17. storočia došlo k stavbe Kaplnky Ružencovej Panny Márie (dnes Oltár sv. Rodiny). V roku 1680 sa začalo s obnovou Kaplnky sv. Anny, pod ktorou vznikol priestor pre Boží hrob (dnešná krypta), do ktorého sa vstupovalo z interiéru. V parku pred kostolom sa nachádzala samostatne stojaca veža (znázornená okruhliakovou dlažbou pred kostolom). Súčasnú vežu kostol nadobudol okolo roku 1740. V roku 1732 získal kostol maliarsku výzdobu al secco (obnovené pri Oltári sv. Rodiny). Na oblúku sa nachádza text modlitby k sv. Antonovi v poľštine: “Ak túžiš uznať nespočetné zázraky horlivého Antona, prosbou vyprosené: smrť, blud, poroba, diabli, malonocní sa k nej (Panne Márii) utiekajú, chorí z nevyliečiteľných chorôb sa stávajú zdravými.” V 2. polovici 18. storočia bola postavená empora so štukovou výzdobou (chórus) a klenba hlavnej lode, 1. polovica 19. storočia priniesla so sebou nadstavbu veže s obytnou miestnosťou pre vartáša. Roku 1843 mesto postihol požiar, pri ktorom vyhorel aj krov kostola. Stopy po požiari sa v interiéri nenašli. V roku 1883 došlo k úprave fasád a výmene strešnej krytiny. Prešovský maliar Jozef Wagner kompletne vymaľoval kostol v roku 1958. V tom istom čase bola vyhotovená aj brizolitová omietka fasády.

Farský kostol bol rekonštruovaný od roku 2020, kedy spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka (+28.10.2020) udelil súhlas a svoje požehnanie k tejto obnove. Postupná rekonštrukcia celého exteriéru a interiéru si doteraz vyžiadala vyše 1,4 milióna eur. Prevažná časť týchto financií pochádza od veriacich Starej Ľubovne ale aj blízkeho, či širokého okolia. Približne 360 tisíc eur pochádza z grantových a dotačných schém pomoci. 

Prehliadka kostola pre záujemcov s výkladom je možná prostredníctvom Regionálneho informačného centra v Starej Ľubovni.

Autor textu: Jakub Ondrej