• +421/53 454 11 36
  • biskupstvo@kapitula.sk
  • Spišská Kapitula 9, 053 04 Spišské Podhradie
Biskupská vysviacka
PRÍHOVORY PRI BISKUPSKEJ VYSVIACKE

PRÍHOVORY PRI BISKUPSKEJ VYSVIACKE

Aktualizované: Prinášame vám slávnostné príhovory, ktoré zazneli pri príležitosti biskupskej vysviacky a uvedenia do úradu Mons. Františka Trstenského v spišskej katedrále dňa 21. októbra 2023.

Foto: Peter Dobrovský

Úvodný príhovor Mons. Jána Kuboša, spišského diecézneho administrátora

Drahí bratia a sestry,

Chcem vás všetkých tu v katedrále, v jej blízkosti, ale aj vás, ktorí ste s nami duchovne spojení cez televízne či rozhlasové vysielanie, osobne privítať na dnešnej slávnosti konsekrácie nášho nového diecézneho biskupa Františka, konajúcej sa v slávení Najsvätejšej Eucharistie, ktorá je vďakyvzdávaním. Budeme vzdávať vďaky Pánovi, nášmu Bohu, za svätý dar v osobe Monsignora Františka Trstenského. K tomuto vďakyvzdávaniu chcem pripojiť aj svoje poďakovanie za Božiu pomoc a  Božie dary,  ktorými Pán zahŕňal Spišskú diecézu v uplynulých troch rokoch. Apoštolský nuncius Mons. Giacomo Guido Ottonello a súčasný apoštolský nuncius tu prítomný Mons. Nicola Girasoli boli so svojimi pracovníkmi Apoštolskej nunciatúry na Slovensku v čase „sede vacante“ osobitným spôsobom nápomocní a ochotní kedykoľvek poslúžiť. Preklenúť spravovanie uprázdnenej diecézy pomáhali aj bratia v biskupskej službe, členovia zboru konzultorov, zamestnanci biskupského úradu, najmä bratia v kňazskej službe zastávajúci dôležité pozície diecéznej kúrie, tiež mnohí iní kňazi a veriaci laici, a teda vy, členovia Božieho ľudu, ktorým zvlášť ďakujem za vaše modlitby a obety a vkladám vás do úmyslov tejto sv. omše.

V stredu, na sviatok sv. Lukáša, evanjelistu, sme sa v ranných chválach modlili: „Sv. Lukáš napísal evanjelium Ježiša Krista a v ňom zvestoval Slnko vychádzajúce z výsosti“. – Milý František. Pán kardinál Jozef  Tomko vyslovil pred viac ako tromi desaťročiami na území našej diecézy tie známe slová: Nad Tatrami svitá. Želám Ti a od Pána vyprosujem potrebné milosti, aby Tvoja služba tu, pod Tatrami, bola preniknutá Slnkom vychádzajúcim z výsosti, Ježišom Kristom, večným Slovom, aby sme v jeho svetle roznecovali v srdciach ľudí plameň jeho lásky a tak ich privádzali k Otcovi. V tom Ti chcem byť svojou službou celkom nápomocný. Nech je Bohu sláva a vďaka za všetko!

Homília Mons. Bernarda Bobera, košického arcibiskupa-metropolitu a predsedu KBS

Milý spolubrat František – kandidát na biskupské svätenie, Excelencia – otec Apoštolský nuncius, drahí bratia arcibiskupi, biskupi, kňazi a diakoni, rehoľníci, rehoľné sestry, seminaristi, predstavitelia verejného a spoločenského života, drahí bratia a sestry v Kristovi zídení tu v spišskej katedrále, ako aj vy všetci, ktorí nás sledujete cez vysielanie RTVS, Rádia Lumen a Televízie Lux!

Pred viac ako 30-timi rokmi tu na tomto vŕšku svätého Martina v tichu, modlitbe a štúdiu sa náš kandidát na biskupské svätenie, František – rodák z Medvedzia z Tvrdošína, s dôverou pripravoval na cestu kňazstva, ktorá bola jeho vytúženou cestou. Po rokoch kňazskej služby i ďalšieho štúdia sa na istý čas znovu vrátil na toto miesto, aby aj seminaristom odovzdal čo sám prijal, deliac sa o talenty, ktorými ho Pán obdaril. Ako prorektora na Katolíckej univerzite som ho často stretával, keď sme spolu riešili potreby a výzvy našej univerzity v Ružomberku. Teraz, po troch rokoch v kežmarskej farnosti sa tu na tento kapitulský kopec vracia znovu, aby tu našiel svoj nový domov.

Milý František, tvoji rodičia už nežijú. Otec ti zomrel v roku 1993 a mama, akoby ešte počkala, kým sa vrátiš zo štúdií vo Svätej zemi, zomrela v novembri 2004. Boli to statoční a praktizujúci veriaci ľudia. Veľmi dobre vás, troch synov vychovali, viedli vás k láske k Cirkvi, mama osobitne k úcte k Panne Márii. Veríme, že v tejto chvíli ti žehnajú z neba a sprevádzajú ťa svojim príhovorom. Z tvojich najbližších príbuzných je tu dnes tvoj najstarší brat Ján s rodinou a druhý starší brat Jozef, diecézny kňaz, ktorý ťa dnes sprevádza k oltáru k biskupskej vysviacke.

Keď sa teraz zahľadíš tu dopredu na patróna tejto diecézy, svätého Martina, uvedom si, že on, rímsky vojak, ktorý obdaroval žobráka plášťom, mu nedaroval len kúsok odevu, ale predovšetkým svoje srdce, lebo spoznal Krista v núdznom človeku. A toto nech je pre teba jasným impulzom tvojej nastávajúcej biskupskej služby. Vlož do nej celé svoje srdce, daruj svoje srdce Ježišovi a vždy vycítiš, ako byť blízky Bohu, spolubratom biskupom, kňazom i Božiemu ľudu.

V čítaní z Prvej knihy Kráľov sme počuli ako si Šalamún nadovšetko žiadal od Pána múdrosť (1Kr 3, 5-6a. 7-12). Žiadal si srdce chápavé a schopné rozlišovať medzi dobrom a zlom. A toto je aj tvoja prosba, ktorú dnes, ako nový mladý biskup spišskej diecézy vysielaš k nebesiam. Za tento dar rozlišovania a múdreho spravovania Božieho ľudu prosíš. K tomu pros aj za svojich budúcich spolupracovníkov, aby ti vedeli dobre poradiť, aby si sa mal na koho obrátiť a spolu s nimi urobiť dobré rozhodnutia. Sám si všímaš, že máš po svojom boku pomerne mladú generáciu kňazov, ktorí budú tvojimi spolupracovníkmi na najbližšie roky. A naozaj, pekne a pravdivo si sa o nich vyjadril, keď si povedal, že ich potrebuješ a počítaš s nimi. Buď im nablízku. Ak budeš aj zavalený povinnosťami a budeš vedieť, že kňazi sa k tebe chcú dostať, nechaj všetko a choď k nim, zavolaj im, pýtaj sa ich, aby oni cítili že si ich otcom.

Neboj sa robiť rozhodnutia, a neboj sa robiť veci novým štýlom, v intenciách Svätého Otca Františka: ísť na periférie, a byť bližšie ľuďom, na miestach kde žijú, pracujú a prežívajú svoju všednú a zároveň posvätnú každodennosť.

Táto vaša katedrála má dve veže, preto si myslím, že sa nemusíš báť mať napríklad aj dve kancelárie či miesta prijatia – jedno tu v stredovekom sídle kapituly a druhé v meste kde pulzuje život bežných ľudí, ktorí ťa potrebujú nielen vidieť, ale aj cítiť, že žiješ s nimi a pre nich.

Prinášaj ľuďom vedomie, že Boh sa o nich stará, aj cez tvoje ruky a rozhodnutia. A rob to s nežnosťou a láskavosťou, tak, ako to ty naozaj vieš – znížiť sa a priblížiť sa aj tým najjednoduchším alebo núdznym. Myslím, že aj túto tvoju empatiu a schopnosť načúvania veľmi dobre vystihuje tvoje biskupské heslo, ktoré si si vybral: Abba, Pater! Toto biblické heslo je jednak pripomienkou tvojich štúdií a lásky k Svätému Písmu, ale je to aj odkaz na to, čo azda aj teraz prežívaš, podobne ako Ježiš, keď vyslovil práve tieto slová v Getsemanskej záhrade krátko pred svojim utrpením: Otče, nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane (Lk 22, 42). Neboj sa, on bude s tebou v tvojich skúškach, ako sme o tom spievali v žalme (Ž 91).

Ja verím, že toto je zrkadlo tvojej biskupskej identity a služby, v ktorej prežiješ nielen ťažké ale aj pekné a požehnané chvíle, a že toto je spôsob, akým sprostredkuješ svojim veriacim milujúceho a milosrdného Boha. Abba – zvolanie, ktoré vystihuje nežnosť nášho vzťahu s Bohom. Otec je zvolanie, ktoré nás naučil Ježiš v modlitbe Otče náš. My mu môžeme povedať: Ocko, otecko… lebo, ako hovorí svätý Pavol apoštol: Už nie si otrok, ale syn… (Gal 4, 7).

V takomto synovskom, doslova úprimnom detinskom čistom vzťahu k nášmu Nebeskému Otcovi, sa spolu s Ježišom a v Duchu Svätom učíme nechváliť sa svojou múdrosťou, vzdelaním, dosiahnutými akademickými titulmi, lebo si uvedomujeme, že pred Bohom zaváži jedine pokora, úprimnosť a totálna odovzdanosť do jeho rúk. Preto sa Bohu zapáčilo zjaviť svoje tajomstvá a svoju dobrotu práve tým, ktorí sú maličkí v očiach tohto sveta, no v skutočnosti sú nesmierne cenní a veľkí v očiach Boha (Mt 11, 25-30).

Preto aj ty, milý František, zachovaj si tento Ježišov pohľad, ktorý je vždy schopný postrehnúť aj skryté dobro, ktoré rastie, Božie svetlo, ktoré svieti aj v noci. Maj stále pred očami najslabších, trpiacich a odvrhnutých, ako svätý Martin alebo svätý František.

Začiatok a myslím si, že aj štýl tvojej budúcej biskupskej služby perfektne zapadá do práve prebiehajúceho synodálneho zhromaždenia v Ríme. Duch Svätý, ako hovorí pápež František, je protagonistom tejto Synody, to nie je parlament, kde sa hlasuje. Duch Svätý nám pomôže zachovať si Ježišov pohľad na veci a udalosti, aby sme napriek odmietaniu hlavne v Európe neprepadli sklamaniu a zatrpknutosti. Aby naše srdce zostalo pokojné i v búrke. Dôležité je neriešiť problémy dneška v duchu militantného boja, rozdelenia a konfliktu, ale naopak, načúvaním a trpezlivým dialógom. Takýmto buď pastierom – pokojným i pokorným!

Toto sú výzvy spomínanej Synody, toto sú pozvania Svätého Otca Františka k neustálej obnove Cirkvi. A keďže aj ty nosíš meno veľkého svätca svätého Františka z Assisi, viem si veľmi dobre predstaviť, že aj tebe v srdci silno zarezonuje mocný Boží hlas s výzvou: František, choď a oprav môj dom, moju Cirkev!

Tu na Spiši už bol jeden František, jeden z tvojich ctihodných predchodcov – otec biskup František Tondra. Ten zažil veľmi krásne a zároveň náročné obdobie, keď bolo potrebné obnoviť Cirkev, jej štruktúry i vieru Božieho ľudu po 40-ročnom komunistickom útlaku. Pri jeho vysviacke vyslovil kardinál Tomko tie prorocké a silné slová: Zdá sa, že nad Tatrami svitá!

Kiežby si aj ty zažil obdobie novej jari tejto miestnej spišskej cirkvi a kiežby sa ti to s Božou pomocou podarilo ako svätému Františkovi, ktorý sa voči nikomu nevyhraňoval, ale siahal len po zbraniach evanjelia, teda po pokore a jednote, modlitbe a láske.

Pamätaj na jednotu so Svätým Otcom a na kolegialitu s biskupmi, dokáž sa poradiť a rozprávať aj s tými staršími a neboj sa prijať ich rady a skúsenosti.

Milý František, my všetci ti veľmi prajeme a vyprosujeme, aby si svoju službu vykonával s radosťou a s nadšením. Ďakujeme ti za tvoju ochotu a pripravenosť prijať túto neľahkú službu. Tešíme sa, že prinesieš nové sily, inšpiráciu, povzbudenie, ako aj svoj podiel modlitby a požehnania pre celú Cirkev na Slovensku. Nech ťa ochraňuje a sprevádza Panna Mária a nech ti z levočskej hory vždy pošle požehnanie, úsmev i lúč svetla, ktorý prerazí každú neistotu. AMEN.

Príhovor Mons. Nicolu Girasoliho, apoštolského nuncia na Slovensku

Drahí bratia a sestry!

Menovanie nového biskupa je vždy veľkým darom Ducha Svätého, pretože cez apoštolskú postupnosť sa ním zabezpečuje kontinuita pastoračnej služby Božiemu ľudu v jednote s pápežom Františkom, nástupcom svätého Petra.

Sme veľmi vďační pápežovi Františkovi, že vymenoval Monsignora Františka Trstenského za nového biskupa tejto úžasnej Spišskej diecézy.

Spišská diecéza je spojená s pápežom a pápež je spojený so Spišskou diecézou. Je krásne a dôležité cítiť a žiť spoločenstvo a jednotu s pápežom Františkom a s univerzálnou Cirkvou.

Chcel by som srdečne poďakovať jeho Excelencii Monsignorovi Jánovi Kubošovi, ktorý bol tri roky diecéznym administrátorom Spišskej diecézy, zvlášť za múdrosť, rozvahu a pastoračné otcovstvo, s ktorými ju viedol počas dlhého prechodného obdobia. Ďakujeme, Monsignor Kuboš, ďakujeme. A modlime sa za jeho službu, ktorú bude naďalej vykonávať v tejto diecéze.

Drahý Monsignor František, všetci sme naplnení radosťou a dojatím, keď ťa dnes vidíme ako biskupa Spišskej diecézy. Tvoje menovanie bolo prijaté s veľkým nadšením. Si synom tejto diecézy, takže dobre poznáš jej sociálno-kultúrne reálie, no hlavne dobre poznáš nádeje, radosti, ale aj ťažkosti a výzvy tohto milovaného kraja. Dobre poznáš kňazov, rehoľníkov, laikov a Boží ľud.

Monsignor František, všetci do teba vkladáme veľké nádeje.

Pamätaj, že byť biskupom nie je pocta, ale služba, a menovanie za biskupa nie je stúpanie, ale zostupovanie k Božiemu ľudu a kráčanie s ním. Autorita v Cirkvi je hodnoverná len vtedy, ak sa prejavuje počúvaním a službou.

Monsignor František, prosím ťa len o jedno: nezmeň sa. Žiaľ, niekedy po prijatí biskupskej vysviacky, kvôli rôznym povinnostiam a aktivitám, hrozí nebezpečenstvo vzdialenia sa od Božieho ľudu a uzavretia sa v úradoch diecéznej kúrie. Kedysi sa v latinčine hovorievalo: Honores mutant mores (pocty menia správanie).

Ale ty sa nezmeň: nezmeň sa, nezmeň sa! Zostaň vždy tým, kým si, s tvojím pastoračným nadšením a apoštolským dynamizmom. Pracuj v jednote s Konferenciou biskupov a biskupmi Slovenska, buď pre všetkých otcom a ži svoju biskupskú službu v duchu evanjelia a s pastoračnou láskou. AMEN.

Príhovor Mons. Viliama Judáka, nitrianskeho biskupa a podpredsedu KBS

Drahý spolubrat, milý František,

keďže otec arcibiskup, predseda Konferencie biskupov Slovenska, konal vznešenú službu tvojho svätiteľa, bol som poverený, aby som ťa pozdravil a privítal v bratskom spoločenstve slovenských biskupov a uistil ťa, že tam máš miesto.

Tešíme sa na tvoju spoluprácu. Poznáme tvoju akademickú i pastoračnú činnosť a pred rokom a pol si nás sprevádzal exercíciami v Banskej Bystrici – Badíne. Spoznávali sme v tebe učeného biblistu, exegétu, ale aj muža plného viery, ktorý chce porozumieť životu a ľuďom, ktorým chce pomáhať na ceste spásy.

Želáme ti a vyprosujeme, aby si si tieto hodnoty zachoval do tejto neľahkej služby. Buď dobrým pastierom, ako to viackrát povedal Svätý Otec a počul som to už aj nedávno z tvojich úst. Aby si bol pastierom, ktorý kráča na čele stáda, ukazoval správny smer, pastierom, ktorý je uprostred stáda, aby si bol s nimi kresťanom a pre nich biskupom, ale aj pastierom, ktorý ide na konci stáda, aby si dočkal aj tých, čo meškajú, prípadne sa obzerajú po iných možnostiach.

Buď Božím mužom aj podľa vzoru svätého Martina, ako to zaznelo, tento svätý biskup, ochranca tejto diecézy, tejto katedrály, najskôr dal len polovicu, ale na konci života, ako to poznáme, dal celé srdce Bohu a predtým aj službe blížnym. Nech ti Pán v tomto pomáha, na príhovor Panny Márie, ktorú si uctievate zvlášť  v tejto diecéze.

Príhovor Jána Marhefku, farára v Lendaku

Vaša Excelencia, otec biskup František,

som veľmi poctený a zároveň aj veľmi rád, že sa môžem prihovoriť vám, novovysvätenému biskupovi pre našu diecézu. A zároveň pozdraviť vás v mene všetkých kňazov, diakonov, bohoslovcov, rehoľníkov, zasvätené osoby celej našej diecézy a určite aj z iných diecéz, ktorí sú tu. 

Bola tu spomenutá diecézna vysviacka otca biskupa Františka Tondru pred 34 rokmi. Náš nový pán biskup prezradil, kde vtedy sedel. Trošku nižšie. Ja som bol až tam vo dverách. A vtedy zazneli mnohé pozdravy, slová… Pán kardinál Jozef Tomko, hlavný svätiteľ, spomenul už tie známe slová, ktoré tu boli povedané: ,Nad Tatrami sa rozjasnilo‘. Aj dnes nad Kapitulou zažiarilo slnko, aj keď ráno, hlavne včera večer v noci to nevyzeralo nijak nádejne. Áno, rozjasnilo sa, pretože Boh nám dal veľký dar, dar otca diecézy, diecézneho biskupa, ktorý nás bude viesť, ktorý nám bude pomáhať, aby sme spoločnými silami prišli do večného života. 

Otec biskup František je biblista a keby som možno toto povedal na skúške, čo mienim povedať, tak by som išiel asi na reparát. Použijem trošku proroka Micheáša, ktorý povedal mesiášske proroctvo. A ja to teraz budem parafrázovať a poviem tieto slová: ,A ty Tvrdošín, s časťou Medvedzie, nijako nie si najmenší spomedzi všetkých miest a dedín Spiša, Liptova i Oravy, lebo z teba prichádza biskup, otec diecézy, pastier, ktorý bude spravovať tento Boží ľud tu pod Tatrami. Tatry, ktoré sú aj vo vašom erbe. 

Komunita farnosti Tvrdošín, rodina, farnosť, bola tiež vaším domovom. A ja s láskou spomínam na časy, ktoré sme spoločne strávili. Bolo tam mnoho vynikajúcich kňazov, ktorí určite boli pre vás vzorom, či už pán profesor Šmálik, kaplán Kaučiarik, ktorý vás pokrstil, potom pán biskup Tondra, Julo Chalupa… Ale zvlášť by som pripomenul rodičov, ktorí tu dnes nie sú. Nebohý otec a nebohá mama. A tu budem možno trošku osobný a spomeniem, keď som ja prišiel za farára do Tvrdošína, pár týždňov na to bol odpust svätej Anny na Medvedzí a po skončení tohto odpustu sme boli pozvaní na odpustový obed práve do rodičovského domu vašej mamy, kde nás ako taká ,Marta‘ vždy, pokým vládala, príjímala, s radosťou, s láskou, s úctou. A ako býva pri obede sa rozpráva o mnohých veciach, a tak pri spomienke a rozhovore, keď sa spomenuli jej dvaja synovia kňazi, vy otec biskup a Jozef, tak vtedy povedala asi tieto slová: ,Len aby boli dobrými kňazmi, len aby boli dobrými kňazmi.‘ A dnes, možno ja použijem a budem jej ústami, pri vašej biskupskej vysviacke, z ktorej by sa určite tešila, keby bola medzi nami, ale určite sa teší v nebi, vo večnosti. Budem jej ústami a poviem: ,Len aby ste boli dobrým otcom biskupom, nielen pre nás kňazov, zasvätého osoby, ale pre celý Boží ľud našej Spišskej diecézy. My budeme o to prosiť a verím, že aj všetci moji spolubratia kňazi budeme v modlitbách prosiť o vaše požehnanie, o dar zdravia, milostí, múdrostí a darov Ducha Svätého. Pan Boh zaplať. 

Príhovor rodiny Lysej

Abba, Otče. Keď nás Duch Svätý učí volať „Abba“, koná ako matka, ktorá učí svoje dieťa vyslovovať „otecko“ a opakuje s ním toto slovo, kým sa dieťa nenaučí volať na otca aj zo spánku.“ To sú slová svätého Diadochosa z Fotiky, biskupa 5. stororočia.

Každý otec a každá matka cítia záchvev svojho srdca pri volaní svojho dieťaťa i keď je to v noci, i keď treba vstať a odložiť spánok bokom. To volanie sa nedá prepočuť a nedá sa odložiť. Je to volanie, ktoré prechádza cez uši priamo do srdca. Je to volanie, ktoré v matke i v otcovi prehlbuje ich identitu, identitu matky a otca.

Keď však voláme na Boha ABBA, tak sa naopak prehlbuje identita v nás, identita jeho synov a dcér. Tak vznešené, tak vzácne je toto zvolanie.

Drahý otec biskup, v mene všetkých rodín a celého Božieho ľudu našej Spišskej diecézy vám blahoželáme a vítame vás ako nášho biskupa – otca biskupa.

Chceme sa zároveň poďakovať – Pánovi za vás, za váš život, za vaše áno, vaše rozhodnutie stať sa rybárom i pastierom a za to, že nám svojím biskupským heslom, týmto zvolaním – pripomínate to najdôležitejšie, to najdôležitejšie, čo nám zjavuje jeho milovaný Syn: Že Boh je náš Otec.

Chceme kráčať za vami, spolu s vami počúvať jeho Ducha a  asledovať Ježiša s týmto synovským zvolaním: Abba, Otče!