Homília pri 20. výročí Horskej služby, Červený Kláštor, 23.11.2025

Milí bratia a sestry, milí členovia Horskej služby,
dnešná nedeľa Krista Kráľa nás privádza pod kríž. Je zvláštne, že Cirkev vyhlásila Ježiša za Kráľa nie v sláve, ale práve tam – kde je vysmievaný, zosmiešnený, bezmocný. Tam, kde sa jeho kráľovskou silou stáva láska, ktorá sa nevzdáva človeka ani v najväčšej tme. Evanjelium nám predstavuje dvoch lotrov. Jeden sa posmieva, druhý prosí: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ A Ježišova odpoveď je záznam o tom, aké je jeho srdce: „Ešte dnes budeš so mnou v raji.“ Táto krátka výmena je jednou z najkrajších scén celého Písma. Človek v ohrození života volá o pomoc – a Kristus reaguje okamžite. Je to volanie, ktoré sa rodí z hĺbky, z pravdy o vlastnej slabosti. A odpoveď je darom milosrdnej blízkosti. A práve tu sa dotýkame aj dnešného výročia Horskej služby.

Vy veľmi dobre poznáte chvíle, keď človek zostane sám, vystrašený, zranený, unavený alebo dezorientovaný. Hory vedia byť prekrásne, ale aj nebezpečné. A práve tam je vaša služba – služba bdelosti, pripravenosti, odhodlania. Keď niekto volá o pomoc v horách, jeho hlas je podobný tomu lotrovmu: „Spomeň si na mňa… nenechaj ma tu… príď, zachráň ma!“ A vy ste tí, ktorí odpovedajú. Ste prítomní tam, kde ide o minúty. Nesiete povzbudenie, istotu, odbornú pomoc, ale aj ľudský pokoj. Vstupujete na miesta, kam by iní nešli. Dnešné evanjelium je nádherným svedectvom o tom, aký je Kristus: Ten, ktorý zostupuje, aby zachránil. Vy v jeho duchu robíte niečo veľmi podobné: zostupujete k človeku v núdzi – často v extrémnych podmienkach – a stávate sa preňho hlasom nádeje.

Dnešné evanjelium nám ukazuje, že Ježišova kráľovská moc nie je v sile zbraní ani v príkazoch, ale v blízkosti, ktorá zachraňuje. A vaša služba by sa dala charakterizovať podobne:
– je to služba, ktorá nevládne, ale pomáha;
– neukazuje svoju silu, ale ponúka ruky;
– nehľadá potlesk, ale život človeka.

V horskom prostredí, kde sa človek často stretá s vlastnými hranicami, ste nositeľmi poriadku, pokoja, ale aj odvahy. Vaša práca je tichým posolstvom o tom, že život má hodnotu, za ktorú sa oplatí zabojovať. A čo nám z toho hovorí Kristus Kráľ? Hovorí nám, že najväčší je ten, kto slúži. Že pravá moc je v láske. A že pamätať na druhého – „spomenúť si“ – je začiatkom každého dobra. Chcem vám preto z celého srdca poďakovať za 20 rokov tejto služby v Pieninách i po celom Slovensku, ba aj za jeho hranicami. Za všetky výjazdy, za každý zachránený život, za každú obetu, ktorú nevidno. Ďakujem a modlím s aj za tých, ktorí v tejto službe prišli o zdravie, ba dokonca o život. 

Chcem vás povzbudiť, aby ste aj naďalej boli ako ten Kristus pod krížom – nie v sláve, ale v blízkosti. Nech vás pri všetkých zásahoch sprevádza Božia ochrana. Nech vám Pán dá múdrosť, pokoj, odvahu a súdržnosť. Nech sa vaše ruky, ktoré zachraňujú v horách, stávajú pre ľudí obrazom tej ruky, ktorú Kristus podáva každému, kto zavolá: „Ježišu, spomeň si na mňa.“Amen.