Bazilika svätého Jakuba je gotická sakrálna stavba v okresnom meste Levoča. Je farským kostolom levočskej rímskokatolíckej farnosti. Zasvätený je apoštolovi sv. Jakubovi staršiemu. Je najväčšou sakrálnou stavbou na Spiši a má druhú najvyššiu vnútornú výšku lode na Slovensku (po košickom Dóme svätej Alžbety). Svojím cenným interiérovým vybavením (kolekcia gotických krídlových oltárov, vzácny mobiliár, viacero jedinečných umeleckých diel) sa radí medzi najcennejšie historické pamiatky u nás. Stavebné dejiny chrámu siahajú hlboko do minulosti a sú tesne previazané s históriou slobodného kráľovského mesta Levoče. Ako obec (villa) sa Levoča spomína prvý raz v listine kráľa Bela IV. z roku 1249. Začiatok stavby dnešného kostola sa datuje do prvej štvrtiny 14. storočia, kedy už starý kostol kapacitne ani vzhľadovo nevyhovoval. Po roku 1500 sa v Levoči natrvalo usadil slávny neskorogotický rezbár Majster Pavol, ktorý svoje najvýznamnejšie práce vytvoril pre levočský farský chrám. V rokoch 1508 – 1517 na objednávku mestských radných a fary vznikol unikátny hlavný oltár. Okrem hlavného oltára Majster Pavol v období do roku 1520 vytvoril v Chráme svätého Jakuba aj ďalšie sochárske diela – sochy svätého Jána Almužníka a svätého Leonarda z oltára svätého Mikuláša (okolo roku 1507), plastiku Madony na oltári svätej Anny a jedno z najkrajších diel – skupinu Narodenia z rovnomenného oltára z roku 1752, ktorá sa zaraďuje do jeho ranej tvorby (okolo roku 1500). Jeho priamym dielom je pravdepodobne súsošie svätého Juraja v svätcovi zasvätenej kaplnke (okolo rokov 1505 – 1507) a plastika Ukrižovaný na korvínskom oratóriu z konca 15. storočia; z neskorších prác mu možno pripísať plastiky v skrini oltára štyroch svätých Jánov (z roku 1520). 18. a 19. storočie sa veľkou mierou podpísalo na celkovom vzhľade kostola. Z uvedených čias pochádza podoba kostola v akej ho poznáme dnes. 30. novembra 2015 pápež František chrám povýšil na baziliku minor.