Na základe rozsiahleho architektonicko-historického výskumu, ktorý bol realizovaný v rokoch 2006 – 2007 a nasledujúcich, predovšetkým archeologických výskumov, kolektív autorov prepracoval výsledky doterajších bádaní do podoby publikácie. Spolu s Biskupským úradom v Spišskej Kapitule sa rozhodol sprístupniť nové poznatky širšej verejnosti prostredníctvom monografie – a to aj napriek tomu, že výskumy v kostole pokračujú dodnes ako súčasť jeho obnovy a každý reštaurátorský zásah prináša nové a nové objavy.

Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule predstavuje jedinečne zachovanú románsku architektúru na území Spiša zo začiatku 13. storočia. Od roku 1993 je súčasťou zápisu v Zozname svetového dedičstva UNESCO pod názvom Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia. Mala a má počas obdobia svojej existencie významné historické postavenie jednak v dejinách spišského prepošstva a neskôr biskupstva, ako aj vo vývoji architektúry a výtvarného umenia. Všetky jej hodnoty sú dodnes zachované v jedinečnej autentickej podobe.

Publikácia pripravovaná priamo výskumníkmi od roku 2013 si kladie za cieľ naplniť očakávania širokého spektra čitateľov – od odborníkov až po záujemcov o históriu všetkých vekových kategórií – a to zrozumiteľným jazykom. Pozostáva z dvoch základných častí.

V prvej sa prezentujú najnovšie poznatky interdisciplinárnych výskumov. Vďaka použitiu moderných prieskumných metód (dendrochronologické datovanie dreva, georadarové merania) boli uskutočnené nové významné zistenia, ktoré posunuli datovanie vzniku katedrály, identifikovali jej prvotnú románsku podobu, dispozíciu trojloďového priestoru s priečnou loďou (oproti doteraz uvádzanej podobe trojloďovej baziliky) a s kráľovským wetswerkom na prvom poschodí západného priečelia. Táto nová prezentácia najstaršej fázy stavebného vývoja ukázala, že už v čase vzniku patril chrám k veľmi kvalitnej európskej architektonickej produkcii svojej doby. Podobné zaujímavé objavy prináša publikácia aj v iných súvislostiach.

Autorský kolektív, ktorý sa podieľal na príprave textovej časti, tvoria autori výskumov, ktorí sa dlhé roky profesijne tejto problematike venujú. Aj preto má publikácia ambíciu monograficky predstaviť históriu a stavebný vývoj tejto pamiatky v podobe generačnej interdisciplinárnej výpovede jej autorov.

V historickom vývoji sa Katedrála sv. Martina podľa svojej funkcie nazývala rôzne. V obdobiach od svojho počiatku až do roku 1776 to bol prepoštský kostol (jeho najvyšším duchovným bol spišský prepošt), prípadne sa nazýval kolegiátny, z lat. „ecclesia collegiata“ – kostol, slúžiaci kolégiu kanonikov, čiže kolegiátnej kapitule, na čele ktorej stojí prepošt. V roku 1776 vzniklo Spišské biskupstvo a chrám bol povýšený na katedrálu – z lat. „ecclesia cathedralis“ – sídelný chrám biskupa. Ten stojí na čele katedrálnej, alebo inak aj sídelnej kapituly. V textoch preto používame všetky tieto názvy: Ak chceme zvýrazniť funkciu chrámu v danom období, nazývame ho prepoštský Kostol sv. Martina, či kolegiátny Kostol sv. Martina. Najčastejšie sa však čitateľ v texte stretne s dnešným, všeobecne známym názvom, Katedrála sv. Martina.

Text knihy je koncipovaný do dvoch hlavných častí – štúdie a katalógovej časti. Popisná časť štúdie je kvôli odľahčeniu textu doplnená v zátvorkách odkazmi na konkrétne heslá v katalógovej časti (AR, UH a podobne). Čitateľ sa tak v knihe môže veľmi ľahko a pohodlne zorientovať a sledovať popis historického vývoja chrámu, ako aj odborné popisy zachovaných artefaktov.

Magdaléna Janovská – Vladimír Olejník