Pri príležitosti sviatku Obetovania Pána, ktorý je zároveň Dňom zasväteného života, sa spišský diecézny biskup Mons. František Trstenský stretol v sobotu 3. febrára 2024 v Poprade so zasvätenými osobami, ktoré pôsobia v Spišskej diecéze.

Stretnutie začalo slávením svätej omše v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie. V homílii sa prítomným prihovoril biskup František, pričom v úvode svojho príhovoru poukázal na rozmanitosť spôsobov a foriem povolania do zasvätenia. Na stretnutie zasvätených neprišla len jedna rehoľa, jedna kongregácia alebo len jedno spoločenstvo, ale bola tam rozmanitosť rôznych spoločenstiev, ktorá poukazuje na krásu života v Cirkvi. Pripomenul, že Ježiš nechcel, aby sme boli uniformní, ale aby sme boli jednotou v rozmanitosti.

Následne ponúkol tri podnety na povzbudenie. Tým prvým povzbudením je okamih, keď ste zacítili to chvenie Pánovho povolania. Treba sa vždy vrátiť k tomuto nášmu prvému „áno“, ktoré sme vyriekli; k tomu „áno“, keď sme pocítili tú radosť z Pánovho povolania. Vždy sa k tomu prvému „áno“ vracajme, k tej svojej – ako to aj Písmo hovorí – prvej láske, k tej prvej Božej „zaľúbenosti“. To nás potom udrží v radosti a sviežosti povolania.

Druhé povzbudenie je, aby ste mali ochotu k otvorenosti a k aktualizácii Ježišovho evanjelia. Niekedy majú predstavení pokušenie povedať „vždy sa to takto robilo, vždy to bolo takto“. Vy však buďte múdrym spoločenstvom, buďte múdrymi komunitami, ktoré si zachovávajú otvorenosť pre vanutie Ducha Svätého, pre to, čo Duch hovorí Cirkvi dnes; lebo Duch Svätý sa neustále prihovára k Cirkvi. Len či my máme ochotu načúvať tomuto hlasu?! Tu nemyslím na „zosvetáčtenosť“ alebo na otvorenosť duchu tohto sveta. Hovorím o otvorenosti Duchu Svätému, ktorý vždy pobádal Cirkev k novému spoločenstvu, novým formám, novým spôsobom evanjelizácie. Ak by to tak nebolo, asi žiadna nová rehoľa nevznikla. Preto vás prosím, nebojte sa tých nových planutí Ducha, tých nových foriem povolania, ktoré nám ukazuje Duch Svätý, ku ktorým nás pozýva.

Tým tretím povzbudením je povolanie byť svedkami. A to nielen, čo sa týka jednotlivcov, ale predovšetkým ako spoločenstvo; toto vás zasvätených najviac charakterizuje: byť svedkom ako spoločenstvo. Aby ľudia mohli povedať nielen o jednotlivcovi, že napríklad „táto rehoľná sestrička je super alebo tento rehoľník je skvelý“, ale aby to mohli povedať aj o vás, že „toto spoločenstvo je vynikajúce.“ Je teda na mieste sa pýtať, že keď napríklad máte nejaké spoločné stretnutie, či svedčíte o Kristovi ako spoločenstvo. Lebo zasvätený život je v prvom rade život v spoločenstve. Cirkev nie je „ja“, Cirkev je spoločenstvo, Cirkev sme „my“ s Kristom. Ani Kristus nie je Hlava bez tela, ale vždy je to jednoty Hlavy a tela.

Po svätej omšu spoločný program pokračoval v Hoteli Satel, kde zaznelo povzbudenie na tému „Pútnici nádeje“. Takýmito slovami nazval P. Jozef Mihok CSsR, provinciál redemptoristov na Slovensku, svoju prednášku, ktorou sa prihovoril všetkým zasväteným na ich spoločnom stretnutí.

„Pútnici nádeje“ je zároveň i mottom Jubilejného roka 2025. Páter Jozef hneď v úvode svojej prednášky povedal, že „práve počas toho víkendu sa v Ríme zamýšľajú nad tým, ako my zasvätení môžeme byť svedkami nádeje pre tento svet.“

Vo svojej prednáške ďalej rozvíjal tému nádeje, opierajúc sa o list Svätého Otca Mons. Rinovi Fisichellovi, predsedovi Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, ktorá sa postará o duchovnú prípravu a organizačnú stránku slávenia jubilea.

V prednáške viackrát zaznelo, že blížiaci sa Jubilejný rok a téma nádeje je príležitosťou pre nás zasvätených zamyslieť sa nad tým, a zároveň i pozvaním k tomu, aby sme boli svedkami nádeje, aby sme boli prorockým znamením nádeje pre túto dobu, tak ako k tomu pozýva i Svätý Otec.

V Spišskej diecéze aktuálne pôsobí 251 zasvätených osôb v 22 rôznych formách zasväteného života.

Foto: Tomáš Pavlikovský; František Trstenský