HOMÍLIA LEVOČSKÁ HORA 2024

Drahí spolubratia v biskupskej, kňazskej a diakonskej službe, drahý apoštolský nuncius Mons. Nicola Girasoli, bratia a sestry v zasvätenom živote, milí bohoslovci, zástupcovia verejného života, vzácni hostia zo zahraničia, bratia a sestry v Kristovi tu na Mariánskej hore v Levoči ale aj vy všetci, ktorí nás sledujete prostredníctvom televízie Lux a rádia Lumen,

teraz v piatok som sa zúčastnil na oslávach našich svätých vierozvestov Cyrila a Metoda v Nitre. Počas svätej omše sa mi zapáčilo prirovnanie, že Nitra je akoby slovenský Betlehem, lebo tam sa zrodila naša viera. Naša vlasť má aj svoj slovenský Rím ako zvykneme nazývať Trnavu, má svoj Jeruzalem na Spišskej Kapitule. Pozývam Vás, príďte do spišského Jeruzalema. Premýšľal som, čo povedať o našej milovanej Levoči, kde si uctievame biblický príbeh stretnutia mladej Márie so svojou staršou príbuznou Alžbetou. Evanjelista Lukáš hovorí, že po zvestovaní v Nazarete sa Mária ponáhľala do istého judejského mesta v hornatom kraji. Aj tu ste mnohí putovali cez hornatý kraj Slovenska, aby ste napokon vystúpili na túto horu – prišli ste na stretnutie s našou drahou nebeskou Matkou. Napríklad pútnici z Muráňa, alebo z Kežmarku a okolia, z Brezovičky, z Lipian atď…   Kresťanskí pútnici v Svätej zemi od najstarších čias stotožňujú dom, kde býval Zachariáš so svojou manželkou Alžbetou a  kde sa im narodil Ján Krstiteľ s dnešným mestečkom pri Jeruzaleme, ktoré sa volá Ain Karem.

Drahí bratia a sestry, naša vlasť má svoj slovenský  Betlehem, má svoj Jeruzalem, či Rím, svoj Jeruzalem, ale má aj svoj Ain Karem – tu na Levočskej hore. Prišli sme počas týchto dní do Levoče, aby sme nazreli spoločne do domu, do ktorého vošla Mária. Je to príbytok dvoch statočných manželov Zachariáša a Alžbety, ktorí boli spravodliví pred Bohom, nemali však vytúžené dieťa, ale nezatrpkli kvôli tomu na svoju vieru, neopustili Boha, lebo ich nevypočul alebo sklamal. Dnešné Božie slovo hovorí, že verne zachovávali Pánove prikázania a ustanovenia. Naša Levoča nás vyzýva, aby naša viera nebola len na krásne slnečné dni. Sme tu, aby sme povedali Bohu, že chceme byť verní Ježišovmu evanjeliu aj keď prídu chvíle skúšky a nepochopenia. Keď Mária prišla za svojou príbuznou, Alžbeta čakala syna, bola v požehnanom stave už v šiestom mesiaci. V tejto chvíli sa pozrime na toto stretnutie dvoch matiek. Márie, ktorá očakáva narodenie Božieho Syna Ježiša  Krista, a Alžbety, ktorá očakáva narodenie svojho syna Jána, ktorý neskôr dostane prímenie „Krstiteľ“.

Neviem, či sme si niekedy dostatočne uvedomili, že stretnutie týchto dvoch matiek a ich synov dalo vznik dvom nádherným modlitbám. Prvou je známa modlitba: „Zdravas Mária.“ Je to pozdrav anjela Gabriela, ktorý takto oslovil Máriu v Nazarete. Ale jej pokračovanie je dielom Alžbety, ktorá plná Ducha Svätého vyznáva: „…požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.“ Druhou modlitbou je známy chválospev, ktorý zaspieva Mária: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu mojom Spasiteľovi…“ Keď teda nazrieme do domu na stretnutie Márie s Alžbetou, vidíme tam atmosféru modlitby. Nech aj naše príbytky sa stanu miestami modlitby. Keď sme sa presne pred mesiacom 7. júna biskupi Slovenska stretli so Svätým Otcom Františkom, povzbudil nás k odovzdávaniu viery. Premeňme naše príbytky  na školu modlitby, na miesto modlitby od tých prvých jednoduchých krokov – prežehnanie, pokľaknutie, prvé modlitby: Otčenás, Zdravas Mária, Anjel Boží, straážca môj…  cez modlitby vlastnými slovami, modlitbu posvätného ruženca s dnešným tajomstvom: „ktorého si Panna pri návšteve Alžbety v živote nosila“, až po čítanie Svätého písma. Bratia a sestry, povzbudzujem Vás urobiť dnes konkrétne predsavzatie, ktoré Vám osobne alebo Vašej rodine pomôže prehĺbiť modlitbu. Možno to bude o 5 min viac času pri rannej modlitbe, možno o jednu modlitbu viac pred spaním… Prečo je to také dôležité? Lebo modlitba pomáha vytvárať spojenie medzi našou vierou a každodenným životom.

Terajší Svätý Otec František v jednej homílli povedal tieto slová: „ Je veľa kresťanov, ktorí nepoznajú radosť. A aj keď sú v kostole a chvália Boha, cítia sa skôr ako na pohrebe než na radostnej oslave.“ Sme tu dnes na Levoči, aby sme sa radovali z toho, že sme kresťania, aby sme s Máriou jasali, že Ježiš je náš Spasiteľ, že zhliadol aj na náš život. Celá dnešná Bohoslužba slova nás k tomu vyzýva. Prorok Sofoniáš hovorí: „Jasaj, dcéra sionská, plesaj, Izrael! … Pán je s tebou, neboj sa nijakého zla! V žalme sme spievali: „Plesajme a jasajme, lebo uprostred nás je Svätý Boh.“ Bratia a sestry, nebojme sa žiť radostne našu vieru. Dnes nám liturgia hovorí: „Plesaj, Levoča, jasajte pútnici, radujte sa obyvatelia Slovenska, lebo Pán je s tebou. Uprostred nás je Pán, náš Boh.

Nebojme sa svedčiť – som kresťan – pred svojimi susedmi, spolužiakmi, kolegami v práci. Neboj sa Slovensko s radosťou svedčiť pred ostatnými krajinami Európy o svojej viere a kresťanských hodnotách. Bratia a sestry, ani na našom milovanom Slovensku nie sme ešte stále navyknutí hovoriť o radosti z našej viery. Akým krásnym vzorom sú manželia Zachariáš a Alžbeta, ktorí sa radujú. Rodičia a starí rodičia, dajte príklad radosti z viery svojim deťom a vnúčatám. Mladučká Mária spieva Bohu na chválu. Mladí ľudia, ktorí ste tu, ale aj po celom Slovensku, nestaňte sa otrokmi smútku. Čo teda vidíme, drahí priatelia, keď nazrieme do domu na stretnutie Márie s Alžbetou? Vidíme tam radosť z viery. Keď sa modlíme Litánie loretánske, je tam aj jedno zvolanie: „Príčina našej radosti.“ Prečo tak voláme Pannu Máriu? Lebo tomuto svetu prináša najväčšiu radosť – prináša Ježiša Krista. Prináša Božieho Syna a Alžbetin syn ešte v lone svojej matky skáče od radosti. Drahí pútnici, nemožno prinášať Ježiša Krista s pohrebnými rečami. Nikto neuverí hnevlivým a agresívnym kresťanom, že milujú Ježiša. Evanjelium nemožno šíriť urážkami a hnevom. Bratia a sestry, majme radosť z evanjelia, majme radosť z toho, že druhým môžeme priniesť Ježiša ako Božia Matka Mária.

Drahí bratia a sestry, na záver mojej homílie chcem vysloviť jedno želanie. Želám nám všetkým radosť z evanjelizácie. Naša diecéza, naše Slovensko nepotrebuje smutných, ale horlivých a radostných hlásateľov, ktorí sami zakúsili Kristovu radosť. Nikoho nevylučujme, ale buďme príťažliví radosťou a láskou, ktorú nám dáva Ježišovo evanjelium. Prišli sme na Levočskú horu, aby sme spolu nazreli do príbytku, kde sa stretli Mária s Alžbetou. Odchádzajme  s predsavzatím, že keď Mária s Alžbetou nazrú do našich príbytkov, uvidia v nich domácu cirkev, ktorá sa modlí, uvidia Ježišových učeníkov,  ktorí s láskou, odpustením a  radosťou prinášajú Ježiša Krista druhým. Amen.