Tradícia bobrovských pútí má už vyše storočnú históriu. Všetko sa začalo koncom 19.storočia, keď bobrovský rodák kanonik Štefan Koštialik dal na začiatku 90.rokov 19.storočia vystaviť 14 zastavení krížovej cesty od farského kostola smerom na blízky kopec ku kaplnke Nanebovzatej Panny Márie, ktorá tu stála už v roku 1834. V čase stavby zastavení krížovej cesty bola aj táto kaplnka obnovená po značnom poškodení búrkou v roku 1889. Na samotnom vrchole kopca pribudol pomerne vysoký kríž s korpusom Pána Ježiša a postavami Panny Márie, apoštola Jána a Márie Magdalény. Kaplnka hrobu Panny Márie má peknú architektúru, v ktorej sa odrážajú prvky orientálnych sakrálnych stavieb.

Posviacka bobrovskej kalvárie sa teda uskutočnila 15.augusta 1894. V tento deň sa v Bobrove zišlo vyše 20 tisíc ľudí, čo bol aj na dnešné pomery obdivuhodný počet prítomných veriacich. Na slávnosti sa zúčastnilo okolo 50 kňazov z blízkeho aj vzdialeného okolia. Z tohto slávnostného dňa si hodno povšimnúť predovšetkým dva fakty: udelenie plnomocných odpustkov a homíliu, ktorú predniesol dr. Ján Kohút, profesor v spišskom kňazskom seminári.

Fundátor bobrovskej kalvárie kanonik Štefan Koštialik požiadal príslušnú rímsku kongregáciu o udelenie plnomocných odpustkov, na čo dostal odpoveď podpísanú od pápeža Leva XIII., ktorý dňa 28.júla 1893 udelil plnomocné odpustky všetkým, ktorí v zbožnosti navštívia toto miesto v deň odpustu a tam vykonajú príslušné skutky pokánia a modlitby. Toto privilégium malo platnosť 7 rokov. Dnes sú v platnosti nové normy o odpustkoch, ktoré tu možno získať v deň odpustu alebo po vešperách v predchádzajúci deň, prípadne v nedeľu, keď sa koná vonkajšia slávnosť Nanebovzatia Panny Márie. Plnomocné odpustky možno tiež získať spoločnou modlitbou svätého ruženca alebo pri pobožnosti krížovej cesty.

Ako sme už spomenuli, že tunajší odpust, slávený každoročne na sviatok nanebovzatia Panny Márie, obsahuje vo svojich liturgických obsahoch vlastne veľkú raritu, ktorá je na Slovensku pravdepodobne jedinečná. Slávnosť nanebovzatia Panny Márie sa tu už viac ako jedno storočie slávi v bohatej kombinácii liturgických obradov. Odpust sa slávi vždy dva dni, a to v sobotu pred vonkajšou slávnosťou nanebovzatia a v nedeľu, kedy sa slávia slávnostné odpustové bohoslužby.

V sobotu podvečer sa liturgia začína vo farskom kostole úvodnými modlitbami a zoradením sprievodu. V tomto sprievode nesú miestni veriaci mariánske zástavy, mariánsku sochu a obrazy spolu so sochou zosnulej Panny Márie a sprievod sa z kostola vydáva smerom na Bobrovský vŕšok. Procesia postupuje okolo zastavení krížovej cesty, pričom sa koná táto pobožnosť. Po príchode procesie na kalváriu sa na tomto mieste hneď začína svätá omša s formulárom zo slávnosti nanebovzatia. Po svätej omši nasleduje uloženie sochy Panny Márie do hrobu do kaplnky za kalváriou. Po tejto oficiálnej časti liturgie nasleduje ďalší náboženský program, v ktorom dostávajú priestor najmä mladí ľudia, ktorí si pripravujú svoje mariánske akadémie a svedectvá. Tento program je veľmi variabilný a jeho súčasťou je eucharistická poklona a požehnanie so Sviatosťou Oltárnou a krížová cesta o polnoci zo soboty na nedeľu.

Nedeľný program bobrovského odpustu spočíva vo svätých omšiach a vyvrcholí slávnostnými bohoslužbami, zvyčajne s účasťou niektorého zo spišských otcov biskupov alebo niekoho z pozvaných či delegovaných hostí.