S pozornosťou a citlivosťou vnímam diskusiu, ktorú vyvolala informácia o pokračovaní kauzy blahorečenia Božieho služobníka biskupa Jána Vojtaššáka. Osobitne s úctou vnímam vyjadrenie Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku. Rozumiem tomu, že téma spojená s obdobím Slovenského štátu môže v židovskej komunite a v spoločnosti otvárať bolestné spomienky a vyvolávať vážne otázky. Nechcem tieto otázky obchádzať ani zľahčovať.

Pamiatka obetí holokaustu si zasluhuje našu hlbokú úctu. Cirkev si uvedomuje utrpenie židovských obetí, rázne odmieta antisemitizmus a prenasledovanie Židov a vníma ako svoju povinnosť hovoriť o tejto časti našich dejín pravdivo a bez relativizácie. Utrpenie obetí nemožno nijakým spôsobom zľahčovať ani ospravedlňovať. Som presvedčený, že priznanie zlyhaní kresťanov v tomto období a poctivé skúmanie života konkrétneho človeka nestoja proti sebe. Oboje nás zaväzuje k pravdivosti, pokore a zodpovednosti.

Som si vedomý historicky doložených skutočností týkajúcich sa pôsobenia biskupa Jána Vojtaššáka v Štátnej rade, jeho postojov v období prijímania protižidovských opatrení a otázok súvisiacich s arizáciou židovského majetku. Práve tieto skutočnosti patria medzi vážne historické otázky, ktoré nemožno obísť všeobecným odkazom na „zložitosť doby“. Je potrebné ich skúmať na základe dostupných historických prameňov a v ich konkrétnych súvislostiach. 

Medzi veriacimi existuje dlhodobá úcta k svedectvu biskupa Jána Vojtaššáka v období komunistického prenasledovania a k jeho utrpeniu. V Cirkvi preto prebieha skúmanie jeho života a možnej mučeníckej smrti. Počas návštevy Slovenska v roku 1995 svätý Ján Pavol II. v Levoči vyslovil podnet, aby bol začatý cirkevný proces blahorečenia biskupov Jána Vojtaššáka a Pavla Petra Gojdiča. Spišská diecéza na túto výzvu odpovedala začatím procesu.

Začatie procesu blahorečenia však nikdy neznamená, že jeho výsledok je vopred daný. Práve naopak. Proces sa začína preto, aby Cirkev mohla dôkladne a pravdivo preskúmať život kandidáta a posúdiť, či spĺňa podmienky, ktoré sú potrebné na blahorečenie.

V prípade kauzy biskupa Jána Vojtaššáka nejde iba o všeobecné posúdenie otázky, či bol počas svojho života „čnostným človekom“. Predmetom skúmania je aj to, či jeho prenasledovanie, utrpenie a smrť možno podľa kritérií Cirkvi považovať za mučeníctvo. Aj preto je potrebné zhodnotiť celý jeho život a konanie, vrátane obdobia Slovenského štátu. Historické kontroverzie nemožno oddeliť od celkového posúdenia jeho života, pretože môžu mať význam pre teologické a cirkevné vyhodnotenie jeho mučeníctva. 

Tak treba rozumieť aj nedávnej informácii o dokončení Positio super martyrio. Positio nie je rozhodnutím o blahorečení ani konečným stanoviskom Cirkvi. Je súhrnným odborným spisom, ktorý spracúva výsledky doterajšieho skúmania a predkladá ich na ďalšie odborné posúdenie. Dokumentácia je teraz predložená konzultorom historikom Dikastéria pre kauzy svätých.

Považujem za potrebné a poctivé, aby Spišská diecéza, ktorá tento proces začala, urobila všetko, čo jej v tejto veci prináleží: zhromaždila dostupné historické dokumenty, bez vyhýbania sa problematickým otázkam, a výsledky skúmania predložila na kompetentné posúdenie Svätej stolice. V rámci doplňujúcej diecéznej fázy v rokoch 2015 – 2019 sa osobitná pozornosť venovala aj obdobiu rokov 1939 – 1945 a novým historickým dokumentom. Súčasťou tejto práce boli aj otázky týkajúce sa pôsobenia biskupa Vojtaššáka v Štátnej rade, jeho postojov k protižidovským opatreniam a problematiky arizácie.

Nie je úmyslom niečo z dejín zastierať či retušovať. Rovnako by však nebolo korektné uzavrieť skúmanie bez hĺbkového vyhodnotenia vážnych otázok a výhrad. Tie treba brať zodpovedne a skúmať ich bez predpojatosti, na základe historických prameňov a v kontexte doby, ktorá bola sama osebe mimoriadne zložitá a tragická. Teraz prináleží kompetentným odborníkom, aby predloženú dokumentáciu kriticky posúdili.

Ak konzultori historici dospejú ku kladnému stanovisku, positio bude následne predmetom posudzovania teológov a ďalších kompetentných orgánov Dikastéria pre kauzy svätých. Až po absolvovaní príslušných stupňov procesu môže dôjsť k predloženiu veci pápežovi na konečné rozhodnutie. Aj z tohto dôvodu je dôležité rešpektovať jednotlivé fázy procesu a nepredbiehať jeho výsledok.

Ako súčasný spišský diecézny biskup cítim osobitnú zodpovednosť za spôsob, akým pristupujeme k životu môjho predchodcu. Cieľom nie je vytvárať idealizovaný obraz biskupa Jána Vojtaššáka, ale prispieť k poctivého skúmaniu jeho života. Preto budem rešpektovať prácu historikov a teológov a napokon rozhodnutie Cirkvi, nech bude akékoľvek.