Milý spolubrat František – kandidát na biskupské svätenie, Excelencia – otec Apoštolský nuncius, drahí bratia arcibiskupi, biskupi, kňazi a diakoni, rehoľníci, rehoľné sestry, seminaristi, predstavitelia verejného a spoločenského života, drahí bratia a sestry v Kristovi zídení tu v spišskej katedrále, ako aj vy všetci, ktorí nás sledujete cez vysielanie RTVS, Rádia Lumen a Televízie Lux!

Pred viac ako 30-timi rokmi tu na tomto vŕšku svätého Martina v tichu, modlitbe a štúdiu sa náš kandidát na biskupské svätenie, František – rodák z Medvedzia z Tvrdošína, s dôverou pripravoval na cestu kňazstva, ktorá bola jeho vytúženou cestou. Po rokoch kňazskej služby i ďalšieho štúdia sa na istý čas znovu vrátil na toto miesto, aby aj seminaristom odovzdal čo sám prijal, deliac sa o talenty, ktorými ho Pán obdaril. Ako prorektora na Katolíckej univerzite som ho často stretával, keď sme spolu riešili potreby a výzvy našej univerzity v Ružomberku. Teraz, po troch rokoch v kežmarskej farnosti sa tu na tento kapitulský kopec vracia znovu, aby tu našiel svoj nový domov.

Milý František, tvoji rodičia už nežijú. Otec ti zomrel v roku 1993 a mama, akoby ešte počkala, kým sa vrátiš zo štúdií vo Svätej zemi, zomrela v novembri 2004. Boli to statoční a praktizujúci veriaci ľudia. Veľmi dobre vás, troch synov vychovali, viedli vás k láske k Cirkvi, mama osobitne k úcte k Panne Márii. Veríme, že v tejto chvíli ti žehnajú z neba a sprevádzajú ťa svojim príhovorom. Z tvojich najbližších príbuzných je tu dnes tvoj najstarší brat Ján s rodinou a druhý starší brat Jozef, diecézny kňaz, ktorý ťa dnes sprevádza k oltáru k biskupskej vysviacke.

Keď sa teraz zahľadíš tu dopredu na patróna tejto diecézy, svätého Martina, uvedom si, že on, rímsky vojak, ktorý obdaroval žobráka plášťom, mu nedaroval len kúsok odevu, ale predovšetkým svoje srdce, lebo spoznal Krista v núdznom človeku. A toto nech je pre teba jasným impulzom tvojej nastávajúcej biskupskej služby. Vlož do nej celé svoje srdce, daruj svoje srdce Ježišovi a vždy vycítiš, ako byť blízky Bohu, spolubratom biskupom, kňazom i Božiemu ľudu.

V čítaní z Prvej knihy Kráľov sme počuli ako si Šalamún nadovšetko žiadal od Pána múdrosť (1Kr 3, 5-6a. 7-12). Žiadal si srdce chápavé a schopné rozlišovať medzi dobrom a zlom. A toto je aj tvoja prosba, ktorú dnes, ako nový mladý biskup spišskej diecézy vysielaš k nebesiam. Za tento dar rozlišovania a múdreho spravovania Božieho ľudu prosíš. K tomu pros aj za svojich budúcich spolupracovníkov, aby ti vedeli dobre poradiť, aby si sa mal na koho obrátiť a spolu s nimi urobiť dobré rozhodnutia. Sám si všímaš, že máš po svojom boku pomerne mladú generáciu kňazov, ktorí budú tvojimi spolupracovníkmi na najbližšie roky. A naozaj, pekne a pravdivo si sa o nich vyjadril, keď si povedal, že ich potrebuješ a počítaš s nimi. Buď im nablízku. Ak budeš aj zavalený povinnosťami a budeš vedieť, že kňazi sa k tebe chcú dostať, nechaj všetko a choď k nim, zavolaj im, pýtaj sa ich, aby oni cítili že si ich otcom.

Neboj sa robiť rozhodnutia, a neboj sa robiť veci novým štýlom, v intenciách Svätého Otca Františka: ísť na periférie, a byť bližšie ľuďom, na miestach kde žijú, pracujú a prežívajú svoju všednú a zároveň posvätnú každodennosť.

Táto vaša katedrála má dve veže, preto si myslím, že sa nemusíš báť mať napríklad aj dve kancelárie či miesta prijatia – jedno tu v stredovekom sídle kapituly a druhé v meste kde pulzuje život bežných ľudí, ktorí ťa potrebujú nielen vidieť, ale aj cítiť, že žiješ s nimi a pre nich.

Prinášaj ľuďom vedomie, že Boh sa o nich stará, aj cez tvoje ruky a rozhodnutia. A rob to s nežnosťou a láskavosťou, tak, ako to ty naozaj vieš – znížiť sa a priblížiť sa aj tým najjednoduchším alebo núdznym. Myslím, že aj túto tvoju empatiu a schopnosť načúvania veľmi dobre vystihuje tvoje biskupské heslo, ktoré si si vybral: Abba, Pater! Toto biblické heslo je jednak pripomienkou tvojich štúdií a lásky k Svätému Písmu, ale je to aj odkaz na to, čo azda aj teraz prežívaš, podobne ako Ježiš, keď vyslovil práve tieto slová v Getsemanskej záhrade krátko pred svojim utrpením: Otče, nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane (Lk 22, 42). Neboj sa, on bude s tebou v tvojich skúškach, ako sme o tom spievali v žalme (Ž 91).

Ja verím, že toto je zrkadlo tvojej biskupskej identity a služby, v ktorej prežiješ nielen ťažké ale aj pekné a požehnané chvíle, a že toto je spôsob, akým sprostredkuješ svojim veriacim milujúceho a milosrdného Boha. Abba – zvolanie, ktoré vystihuje nežnosť nášho vzťahu s Bohom. Otec je zvolanie, ktoré nás naučil Ježiš v modlitbe Otče náš. My mu môžeme povedať: Ocko, otecko… lebo, ako hovorí svätý Pavol apoštol: Už nie si otrok, ale syn… (Gal 4, 7).

V takomto synovskom, doslova úprimnom detinskom čistom vzťahu k nášmu Nebeskému Otcovi, sa spolu s Ježišom a v Duchu Svätom učíme nechváliť sa svojou múdrosťou, vzdelaním, dosiahnutými akademickými titulmi, lebo si uvedomujeme, že pred Bohom zaváži jedine pokora, úprimnosť a totálna odovzdanosť do jeho rúk. Preto sa Bohu zapáčilo zjaviť svoje tajomstvá a svoju dobrotu práve tým, ktorí sú maličkí v očiach tohto sveta, no v skutočnosti sú nesmierne cenní a veľkí v očiach Boha (Mt 11, 25-30).

Preto aj ty, milý František, zachovaj si tento Ježišov pohľad, ktorý je vždy schopný postrehnúť aj skryté dobro, ktoré rastie, Božie svetlo, ktoré svieti aj v noci. Maj stále pred očami najslabších, trpiacich a odvrhnutých, ako svätý Martin alebo svätý František.

Začiatok a myslím si, že aj štýl tvojej budúcej biskupskej služby perfektne zapadá do práve prebiehajúceho synodálneho zhromaždenia v Ríme. Duch Svätý, ako hovorí pápež František, je protagonistom tejto Synody, to nie je parlament, kde sa hlasuje. Duch Svätý nám pomôže zachovať si Ježišov pohľad na veci a udalosti, aby sme napriek odmietaniu hlavne v Európe neprepadli sklamaniu a zatrpknutosti. Aby naše srdce zostalo pokojné i v búrke. Dôležité je neriešiť problémy dneška v duchu militantného boja, rozdelenia a konfliktu, ale naopak, načúvaním a trpezlivým dialógom. Takýmto buď pastierom – pokojným i pokorným!

Toto sú výzvy spomínanej Synody, toto sú pozvania Svätého Otca Františka k neustálej obnove Cirkvi. A keďže aj ty nosíš meno veľkého svätca svätého Františka z Assisi, viem si veľmi dobre predstaviť, že aj tebe v srdci silno zarezonuje mocný Boží hlas s výzvou: František, choď a oprav môj dom, moju Cirkev!

Tu na Spiši už bol jeden František, jeden z tvojich ctihodných predchodcov – otec biskup František Tondra. Ten zažil veľmi krásne a zároveň náročné obdobie, keď bolo potrebné obnoviť Cirkev, jej štruktúry i vieru Božieho ľudu po 40-ročnom komunistickom útlaku. Pri jeho vysviacke vyslovil kardinál Tomko tie prorocké a silné slová: Zdá sa, že nad Tatrami svitá!

Kiežby si aj ty zažil obdobie novej jari tejto miestnej spišskej cirkvi a kiežby sa ti to s Božou pomocou podarilo ako svätému Františkovi, ktorý sa voči nikomu nevyhraňoval, ale siahal len po zbraniach evanjelia, teda po pokore a jednote, modlitbe a láske.

Pamätaj na jednotu so Svätým Otcom a na kolegialitu s biskupmi, dokáž sa poradiť a rozprávať aj s tými staršími a neboj sa prijať ich rady a skúsenosti.

Milý František, my všetci ti veľmi prajeme a vyprosujeme, aby si svoju službu vykonával s radosťou a s nadšením. Ďakujeme ti za tvoju ochotu a pripravenosť prijať túto neľahkú službu. Tešíme sa, že prinesieš nové sily, inšpiráciu, povzbudenie, ako aj svoj podiel modlitby a požehnania pre celú Cirkev na Slovensku. Nech ťa ochraňuje a sprevádza Panna Mária a nech ti z levočskej hory vždy pošle požehnanie, úsmev i lúč svetla, ktorý prerazí každú neistotu. AMEN.